Demokracia 2.0

Prvá vec ktorú musím na úvod zdôrazniť: nie som politológ, takže niektoré veci možno nepomenujem úplne správne, na niektoré zabudnem a niektoré podcením alebo precením. Toto je však prvý koncept jednej myšlienky, ktorý učite vďaka vašim konštruktívnym pripomienkam postupne doplním a opravím.

Čo tu máme teraz

Oficiálne máme na Slovensku zastupiteľskú demokraciu. Táto demokracia by mala fungovať tak, že ľudia si prostredníctvom volieb zvolia svojich zástupcov, na ktorých takto delegujú svoju moc. Už tu je však naša ústava pomerne obmedzujúca, a stanovuje, že do parlamentu môžu kandidovať iba politické strany, nie občania priamo. Upravme teda stanovisko - naša demokracia je pravou partokraciou (toto je "terminus technicus" - nie je to nevyhnutne negativne slovo). Samo o sebe by to nebolo problémom, keby prax neukázala niekoľko veľmi závažných nedostatkov takéhoto systému:

1. Podchytenie strán finančnými skupinami - do istej miery to tak funguje všade, na Slovensku však tento stav dospel do extrému, kedy sú politické strany prakticky úplne ovládané podnikateľmi a finančnými skupinami, a to až do takej miery, že sa vôbec nedá hovoriť o realizácii vlastného programu, a už vôbec nie o zastupovaní občanov - všetky dôležité kroky diktujú "sponzori". Kauza Gorila je iba vrchol ľadovca, ktorý otvoril oči už aj tým najväčším idealistom. Tejto "nesvojprávnosti" strán možno pripísať prakticky všetky korupčné kauzy nevídaných rozmerov (emisie, platinové sitká, nástenkové tendre, mýto, všetky zmanipulované súťaže, nevýhodné privatizácie, atd.), ale aj blokovanie dôležitej legislatívy nevyhovujúcej iba malej časti podnikateľskej elity, a pod.

2. Efekt "strana = predseda". V lepšom prípade povedzme "strana = prvých zopár ľudí na kandidátke". Hierarchia našich politických strán je striktne autoritatívna, o nejakej "demokracii" vo vnútri strán hovoria snáď iba najväčší optimisti. Darmo má strana v parlamente 20 či 50 poslancov, prakticky vždy hlasujú "ako jeden človek" - tak ako rozhodne predseda (čo podľa bodu 1. znamená: tak ako rozhodne finančná skupina). Prísaha hlasovať podľa najlepšieho vedomia a svedomia je pre našich poslancov na smiech. A keďže predseda (resp. pár jeho blízkych ľudí) drží kontakty na financovanie strany, nie sú prakticky ani nejaké demokratické fungovanie a prínosné personálne zmeny v rámci strany možné. Dôsledkom sú predsedovia strán, ktorí dávno mali odísť ale neexistuje sila, ktorá by to presadila, čo by ešte nebolo také hrozné, ako prudké zmenšenie názorovej diverzity parlamentu - povedané po lopate, v parlamente je na každú vec toľko názorov, koľko je strán, nie viac. Čo je úplne absurdné a v priamom rozpore s myšlienkou demokracie ako takou.

3. Efekt "strana = balíček ľudí". Jednoducho - stranu musí volič brať celú, alebo vôbec. Ak je v nej špičkový odborník, ktorého by volil rád, ale aj ľudia, ktorým by svoj hlas nikdy nedal, má smolu. Tento efekt však spôsobuje ešte jeden dôležitý dôsledok, a to nemožnosť vyvodiť personálny dôsledok voči konkrétnej osobe voličmi. Že niektorý poslanec nebol skoro na žiadnej schôdzi, nepredložil žiadny zákon ani pripomienku za celé obdobie? No a čo, ak je na kandidátke dosť vysoko, "zvezie sa" so stranou do parlamentu opäť, aj keby ho nekrúžkoval ani jeden človek. Opäť absurdná situácia, v úplnom rozpore s demokraciou - v parlamente sedia ľudia, ktorých tam nikto nevolil, ktorí nikoho nezastupujú (a to nie je hypotéza, takí ľudia sú tam aj dnes, pozrite si ako tragicky málo krúžkov dostali niektorí súčasní poslanci - http://app.statistics.sk/nrsr_2010/sr/tab5.jsp?lang=sk )

4. Efekt "strana = balíček názorov na všetko". Opäť jednoduchý problém - ak sa voličovi veľmi páči program strany v oblasti financií, ale zásadne nesúhlasí s programom v oblasti zdravotníctva, má smolu. Ber všetko alebo nechaj tak.

5. Strana vyžaduje veľa peňazí. Podľa našej ústavy môže kandidovať ktokoľvek. Už samotná podmienka, že je na to nutné byť v politickej strane je podľa mnohých porušením tohto práva. Ale OK, založiť stranu nie je až taký problém. Problém je, že na jej financovanie (z veľkej väčšiny propagáciu) treba enormné množstvo peňazí. Bez veľkej reklamnej kampane je prakticky vylúčený dobrý volebný výsledok, strany sú preto prinútené správať sa "trhovo" - zohnať (veľmi často "vlastnou hlavou") obrovské sumy na financovanie kampane, čo úplne bezprostredne vedie k bodu 1 tohto zoznamu.

(Napadajú vás ďalšie body, ktoré by tu nemali chýbať? Dajte vedieť, doplním).

Zhrňme si to - bod 1 je priamou príčinou obrovskej miery korupcie a klientelizmu, ktorá prakticky paralyzuje efektívny chod štátu v prospech jeho občanov. Bod 2 zaručuje, že parlament nebude pracovať na báze odbornosti, ale "poslúchania" (a nie vôle občanov). Body 3 a 4 spôsobujú chornický stav slovenského voliča "nemám koho voliť". Bod 5 je praktickou diskrimináciou, zaručujúcou status quo súčasnej štruktúry moci. Suma sumarum: úplne nefunkčná demokracia.


Vyrieši to priama demokracia?


Na túto tému som nedávno napísal samostatný blog, takže z neho potrebné pasáže "ukradnem".
Na Slovensku sa v súčasnosti živo diskutuje o troch alternatívnych modeloch súčasného systému.

1. Väčšinový volebný systém. 

Nechcem zaplavovať množstvom analýz a faktov, poviem len záver, ku ktorému dospel hádam každý odborník, ktorý sa touto možnosťou zaoberal: väčšinový volebný systém je pre Slovensko úplne nevhodný. Tento systém je všeobecne veľmi nevhodný pre "mladé demokracie", používajú ho iba krajiny s dlhou tradíciou demokracie a pomerne vyspelou občianskou spoločnosťou. Na slovensku by v praxi priniesol jednofarebný parlament - s bezproblémovou ústavnou väčšinou jednej strany, a všetci vieme, že by to bola tá najdemagogickejšia strana. Ako jediný "vecný dôkaz" predkladám výsledky parlamentných volieb rozdelené podľa volebných obvodov (ešte pred celkovým sčítaním), za rok 2010 a 2006:

Myslím, že takéto rozloženie by sa páčilo iba voličom jednej konkrétenej strany, ktorí by určite namietali, že je predsa legitímne, ak to tak ľudia zvolili. My ostatní, ktorí chápeme demokraciu ako dialóg a hľadanie riešení spoločne, a najmä tí, ktorí si výsledky vlády jednej strany ešte pamätajú, budeme mať asi iný názor.
Toľko k väčšinovému volebnému systému, a všeobecne k systémom založeným na jednomandátových volebných obvodoch. Na tomto mieste ďakujem Pavlovi Minárikovi za blog (http://pavolminarik.blog.sme.sk/c/289554/Kto-chce-jednomandatove-obvody.html) z ktorého som si dovolil "ukradnúť" obrázky (priamo na SUSR som ich nenašiel).

2. Priama demokracia po vzore Švajčiarska

Uvádzam len pre úplnosť a pre ľudí, ktorí toto heslo zachytili na protestoch, ale presne nevedia, čo to znamená. Áno, je to dobrý systém. Ale pre Švajčiarsko, a nie pre Slovensko. Prečo? Lebo Švajčiarko je konfederácia - zväz malých "republík", prekvapivo odlišných kultúrne, jazykovo, menšinovo, atď., ktoré si potrpia na vlastnú nezávislosť v mnohých oblastiach. Toto je dôvod, prečo majú vlastné malé lokálne ústavy, vlastné malé lokálne referendá, a hlavne dvojkomorový parlament. Určitá forma priamej demokracie je tak pre nich historickým východiskom a jedinou možnosťou ako konfederáciu spravovať. A teraz prosím - pripadá vám, že Slovensko má rovnaké východiská k takémuto systému? Nie, nemá. Ani historické, ani kultúrne, ani žiadne iné. Slovensko je malá a homogénna krajina. Švajčiarsky model na ňu nie je aplikovateľný. Ich systém nie je funkčný bez dvojkomorového parlamentu, a dvojkomorový parlament by nemal u nás žiadny význam (keďže tie komory by sa nedali reálne zostaviť nezávisle, boli by zostavené ad-hoc). Mohol by som napísať ešte 5 strán o tom, prečo nie, ale snáď toto stači na to, aby ste si o švajčiarskom systéme niečo prečítali a prišli na to aj sami.

3. Priama demokracia Direct Democracy Euro-Vizion (DDEV)

Toto je teoretická priama demokracia. A áno, má pár veľmi dobrých bodov, ktoré by sme rozhodne aplikovať mohli. Napríklad:

• Ústava musí byť prijatá a menená výlučne iba referendom.
• Zákonodarná a výkonná moc musia byť dôsledne oddelené a výkonná moc musí byť podriadená zákonodarnej.
• Volení zástupcovia musia byť odvolateľní kedykoľvek v priebehu svojho mandátu, keď o tom rozhodnú ich voliči.
• Občania-voliči musia mať právo vyvolať referendum o akejkoľvek otázke, najmä v zahraničnej politike a obrane.
•  Občania musia byť plne-transparentne informovaní o rozhodnutiach, prijatých (bez referenda) zastupiteľskými orgánmi

Pod všetky tieto body sa ja osobne podpíšem kedykoľvek a kdekoľvek. Avšak aj tento systém je postavený na myšlienke "lokálnej voľby", t.j. rozdelenia krajiny na jednomandátové volebné obvody, ktoré si zvolia po jednom zástupcovi do parlamentu. Platí to, čo pri väčšinovom volebnom systéme, dokonca aj s obrázkami. Navyše je tu niekoľko nevýhod, ktoré nie sú také zrejmé, ale sú veľmi podstatné, predložím na tomto mieste iba jeden:

Slovensko na toto nie je dosť veľká krajina.
Inak povedané - nie v každom volebnom obvode by sa našiel niekto, kto by si bez debaty zaslúžil sedieť v parlamente. Ešte inak povedané - naozaj by ste boli spokojní s tým, že ak ste z Prešova, Michaloviec, alebo z nejakej Hornej Dolnej, tak by ste museli zvoliť niekoho odtiaľ, aj keby ste radšej volili niekoho z Bratislavy, lebo ho pokladáte za lepšieho odborníka? Ja som napríklad tento presne tento prípad - som z malého mestečka na juhu slovenska, z oblasti kde s prepáčením "skapal pes". Neviem si predstaviť, aký lokálny kandidát by si ma tam dokázal získať viac, ako špičkový odborník z Bratislavy, alebo Košíc. Cítil by som sa ešte horšie ako dnes - opäť by som vyberal "menšie zlo". A muselo by ho vyberať väčšina Slovenska! Či sa vám to páči alebo nie, odborníci schopní riadiť krajinu, pripravovať legislatívu, atď. žijú u nás v 2-3 veľkých mestách. Veľká väčšina malých lokálnych volebných obvodov by bola nútená voliť nekompetentných ľudí. A väčšinou by to boli opäť ludia, ktorí by mali prostriedky na to, aby vo svojom obvode spravili kampaň - kúpili billboardy, navarili guláš - inými slovami miestni podnikatelia, a hlavne "podnikatelia". Je to škaredá pravda, ale je to tak.

Ako z toho von?

Ja osobne som presvedčený, že ani tým nespokojným ľuďom, volajúcim po priamej demokracii, v skutočnosti nevadí zastupiteľská demokracia ako taká. Vadí im iba partokracia, dokonca ani nie tá sama o sebe, iba tie negatívne efekty o ktorých som písal v úvode. Väčšina ľudí nechce priamu demokraciu - táto vyžaduje veľkú angažovanosť občanov vo veciach verejných (ak sa má robiť zodpovedne). A aj keď sa vám teraz zdá, že vás to baví, a chcete sa na tom aktívne podieľať každý deň, spýtajte sa sami seba, či to tak bude aj o rok, keď si nájdete novú priateľku/oženíte sa/narodí sa vám dieťa/naskytne sa príležitosť ísť "do sveta", atď. Takže vidíte, zastupiteľská demokracia je fajn - najmeme si 150 ľudí, pre ktorých to bude full time job, starať sa o chod našej krajiny, aby sme sa my mohli venovať svojím životom. A tak je to správne. Treba už len vyriešiť, ako zabezpečiť, aby sa tých 150 ľudí naozaj o ten chod zodpovedne staralo, a aby to neskončilo ako teraz. Inými slovami - ako očistiť zastupiteľskú demokraciu od všetkých neduhov uvedených na začiatku, bez toho aby sme zaviedli nové, vyplývajúce napríklad z jednomandátových obvodov. Skúsim vám predstaviť jeden koncept, a nechávam na vás (resp. vás k tomu priamo vyzývam), aby ste ho posúdili, kritizovali, doplnili, odhalili slabiny, a ak sa vám bude páčiť - pomohli ho dopracovať.

Demokracia 2.0 - odborná zastupiteľská demokracia

Začnime radikálne, opatrením ktoré zruší prakticky všetky neduhy partokracie a tichej vlády finančných skupín - zrušíme politické strany. Správne, namiesto nich budú kandidovať občania ako fyzické osoby, podobne ako v DDEV. Keďže sme sa však zhodli (snáď :), že voľba na základe kľúča lokality nie je dobrý prístup, navrhujem iný kľúč - odbornosť. Ako to myslím?

V súčasnosti všetci politici radi operujú frázou, že nominujú na základe odbornosti. Realita je však úplne inde (neúspešný automobilový pretekár ako minister hospodárstva, kandidátky strán plné hokejistov, herečiek, moderátorov, nemusím hádam pokračovať). Tak to prenesme do reality. Národná rada má 150 miest. Rozdeľme tieto podľa oblastí riadenia krajiny, pomôckou nám môžu byť pre začiatok ministerstvá. Mali by sme tak napríklad 10 miest za zdravotníctvo, 10 za životné prostredie, 20 za financie a hospodárstvo, 10 za spravodlivosť, atď. Na konkrétne čísla alebo "odbory" teraz nepozerajme, to by bolo na odbornú diskusiu, podstatné je, že takto tých 150 miest rozdelíme. A teraz pointa (ktorú už asi tušíte): každý občan by ako fyzická osoba mohol kandidovať za niektorý "odbor", v rámci celého Slovenska. Skúsme si zhrnúť praktické dôsledky v bodoch:

Trochu iné voľby - dnes dostanete 26 hárkov politických strán, na každej 150 mien. Ste donútení voliť "balíček", ale ako cenu útechy môžete zakrúžkovať 4 osoby. Po novom by ste dostali povedzme 12 hárkov (s nadpismi ako "Zdravotníctvo", "Školstvo"...), na každej X osôb (netrúfam si odhadnúť, koľko kandidátov by sa cítilo v rámci svojho odboru spôsobilých riadiť krajinu, a súčasne dostatočne známych a obľúbených). Môžete zobrať hocikoľko z týchto hárkov, a na každom zakrúžkovať hocikoľko mien. Ak sa cítim dostatočne informovaný v 3 oblastiach, vyberiem 3 hárky, zakrúžkujem ľudí ktorí reprezentujú moje hodnoty a môj názor na smerovanie spoločnosti, a je to. Nevyznám sa do poľnohospodárstva? Nevadí, tu rád nechám voľbu na ľudí, ktorí sa zas vyznajú v ňom, a vedia, kto plánuje dobré kroky, a kto zlé. Pri sčítavaní sa potom jednoducho spočítajú krúžky pre všetkých kandidátov v danom odbore, a najúspešnejších 10 (alebo toľko, koľko má daný odbor v parlamente miest) je našimi novými poslancami za daný odbor.

Absencia polickej strany ako "krytia" - každý kandiduje ako fyzická osoba, nezodpovedá sa žiadnemu predsedovi strany, reálne hlasuje podľa svojho vedomia a svedomia. Každý je za svoje hlasovanie aj priamo zodpovedný (žiadne výhovorky typu "hlasovali sme tak ako strana"). Voči každému individuálne môže volič vyvodiť priamu zodpovednosť, takže si každý rozmyslí, či bude figurovať na konci zoznamov účasti na rokovaniach, alebo aktivity v pripomienkovacích konaniach.

Parlament zložený z odborníkov - v takomto systéme sa jednoducho nikto "nezvezie" na popularite niekoho iného. Ťažko si viem predstaviť, že by neúspešný automobilový pretekár (môj obľúbený príklad) získal v ktoromkoľvek odbore dosť krúžkov. Čiastočne zostáva problém demagógov a "vodcov" - nepochybujem, že pán Fico by sa do parlamentu dostal aj v tomto systéme. Avšak nedotiahol by tam na svojom kulte osobnosti ďalších 60 ľudí ktorých nikto nevolil, ako je tomu dnes! Zostal by tam sám (alebo so svojimi troma vernými), odkázaný (ale v tomto konkrétnom prípade skôr odsúdený) na diskusiu a spoločné hľadanie riešení. Navyše váha takéhoto hlasu voliča je oveľa lepšia - teraz je to tak, že každý občan volí (v rámci strany) jej ľudí vo všetkých oblastiach, pričom to vôbec nemusí zodpovedať jeho vôli, alebo sa nemusí cítiť kompetentný to posúdiť. Po novom by každý volil v oblastiach, na ktoré by sa cítil kompetentný - hlavne lekári by si volili zástupcov za zdravotníctvo, hlavne učitelia za školstvo, hlavne ekonómovia za financie atď. V celospoločenských oblastiach ako sociálne veci alebo kultúra by sme zas volili skoro všetci.

Účasť na voľbách - netrúfam si odhadnúť, ako by sa takáto zmena prejavila na účasti vo voľbách.
Na jednej strane je zrejmé, že by sa voľby pre mnohých voličov (ktorí sa o veci verejné nezaujímajú) stali neprehľadnými - zrazu by nemali jednoduché riešenie v podobe "overenej značky", ktorú volia celý život. Veľká časť z týchto by pravdepodobne neprišla. Vznesiem však otázku - je toto dobrý alebo zlý dôsledok? Ja osobne by som to vnímal pozitívne - je len dobre, že ľudia, ktorí ani nevedia za koho hlasujú a prečo, ale volia len "značku" podľa jej hesiel z billboardov, to nechajú na tých, ktorí sa o veci zaujímajú. Vidím však možnosť argumentovať diskrimináciou (aj keď prísne vzaté tu žiadna nie je - stále môže aj úplne neinformovaný volič prísť, a zakrúžkovať koho chce - či úž náhodne, alebo podľa princípu "z môjho regiónu", alebo pod.). K tejto otázke by som veľmi rád videl diskusiu.
Na druhej strane by určite prišlo k voľbám veľké množstvo terajších nevoličov, ktorí "nemajú koho voliť", sú znechutení z politických stán a ich lídrov a pod. Teraz by mali možnosť prísť zakrúžkovať koho chcú, a len koho chcú - trebárs aj jedno jediné meno, o kom si myslia, že je čestný, že má dobré nápady vo svojom odbore, alebo že je aspoň z ich regiónu a pravdepodobne preň niečo skúsi presadiť.

To je asi k tomuto konceptu nateraz všetko. Nebudem na tomto mieste a teraz riešiť ďalšie zmeny ktoré by nevyhnutne priniesol (napr. ako by sa zostavovala vláda, keď nie je žiadny "predseda víťaznej strany" ktorého by tým prezident poveril). To sú témy, ktoré budú aktuálne, ak sa tento koncept ukáže ako aspoň trochu reálny. V tejto chvíli si želám jediné - konštruktívnu diskusiu, kritiku, nápady, zapojenie sa odborníkov.. jedným slovom demokraciu v jej najlepšom svetle.

Prosím všetku diskusiu smerovať sem:
http://www.slovensko20.sk/questions/356/demokracia-20-koncept-noveho-volebneho-systemu

Je to platforma priamo určená na konštruktívnu diskusiu, určite lepšia ako komentáre blogu, ďakujem.

Ing. Roman Červenák
občan :)